Slovečina

Bruselská deklarácia o výučovaní jazykov

“Wer fremde Sprachen nicht kennt, weiß nichts von seiner eigenen.”
(Kto nepozná cudzie jazyky, nevie nič o svojom vlastnom) Goethe

Európska federácia národných jazykovedných inštitúcií (European Federation of National Institutions for Language,EFNIL) bola založená v Štockholme v r. 2003 ako koordinačná sieť centrálnych jazykovedných organizácií a iných národných jazykových inštitúcií členských štátov Európskej únie. Každá členská inštitúcia EFNIL je úzko spojená s podporou jazyka či jazykov svojej krajiny. Členov EFNIL spája presvedčenie, že jazyky, ktorým sa venujú, sú integrálnou súčasťou európskej jazykovej rozmanitosti a základom európskej kultúrnej mnohosti a kultúrneho bohatstva Európy. V záujme zachovania a ďalšieho rozvoja vlastných jazykov a vedomia spoločnej európskej identity medzi občanmi štátov Únie členovia EFNIL podporujú nielen vyučovanie a používanie svojich vlastných jazykov, ale aj priblíženie a výučbu ďalších európskych jazykov. Niet pochýb, že je v záujme všetkých ľudí v Európe, aby ovládali niekoľko jazykov. Spoločným cieľom je preto viacjazyčné občianstvo v mnohojazyčnej Európe. Členovia EFNIL berú na seba záväzok podporovať tento cieľ na základe nasledujúcich zistení a odporúčaní.

1.

Spolu s európskou integráciou, so znižovaním a napokon od­stránením administratívnych bariér sa rozširujú príležitosti ku komunikácii medzi nositeľmi rôznych jazykov. Aby bolo možné vyrovnať sa s rastúcim prílevom jazykových kontaktov, je nanajvýš dôležité vyvinúť nové prístupy, metódy a prostredie pre mnohojazyčný preklad, tlmočenie a sprostredkúvanie i pre jazykové vyučovanieu a učenie sa s cieľom posilniť ekonomickú a kultúrnu výmenu a mobilitu občanov pre prácu a vzdelávanie v Európe.

2.

V niektorých profesijných, vzdelávacích a iných spoločenských kontextoch sa v Európe ako pracovný jazyk používa angličtina. Hoci o praktických výhodách tejto okolnosti niet pochýb, je mimoriadne dôležité udržiavať, posilňovať a ďalej rozvíjať všetky oficiálne jazyky všetkých európskych krajín vo všetkých funkčných sférach týchto jazykov.

3.

Všetci občania európskych štátov by mali mať možnosť učiť sa cudzie jazyky, ktoré najviac potrebujú pre svoju prácu, spolo­čenský život, štúdium a osobný rozvoj. Mali by mať právo získať akreditovaný certifikát o dosiahnutej jazykovej úrovni a schopnosti dorozumieť sa v iných jazykoch než vo svojom vlastnom i mať možnosť, aby tieto jazykové certifikáty boli uznávané ako kvalifi­kácie pre prácu a štúdium v ktoromkoľvek členskom štáte.

4.

Výchova a vzdelávanie európskych štátov majú byť také, aby vyhovovali potrebe viacjazyčnej komunikácie a podporovali príle­žitosti učiť sa okrem materinského aj iné jazyky. Majú motivovať rozvoj komunikačnej kompetencie v rozličných jazykoch, ako aj rozvoj interkultúrneho vedomia.

5.

Z uvedeného dôvodu sa EFNIL obracia na vlády európskych štátov s výzvou, aby okrem vyučovania vlastných jazykov posilnili a skvalitnili aj výučbu cudzích jazykov.

5.1

Školské i mimoškolské vzdelávanie by malo ponúknuť čo možno najširší výber jazykov, vrátane všetkých oficiálnych európskych jazykov.

5.2

Komunikačná kompetencia v 1 + 2 jazykoch (= materinský jazyk + dva ďalšie jazyky) by mala byť minimálnym cieľom v základnom a stredoškolskom vzdelávacom systéme každej krajiny. Ak materinský jazyk nie je oficiálnym jazykom danej krajiny, jedným z ďalších osvojených jazykov by mal byť príslušný oficiálny jazyk.

5.3

Okrem schopnosti používať aspoň dva ďalšie jazyky treba podporovať schopnosť receptívneho používania ďalších jazykov a napomáhať rozvoju vzájomného porozumenia v rámci tzv. interkomprehenzie (keď hovoriaci používa svoj vlastný jazyk a pritom rozumie jazyku druhého komunikanta).

5.4

Dospelí by mali byť vedení k tomu, aby si zlepšovali svoje znalosti oficiálneho jazyka (jazykov) svojej krajiny a pritom sa učili cudzie jazyky. Celoživotné vzdelávanie by malo zahr­novať aj jazykové vyučovanie. Možnosti vzdelávania dospelých by sa mali zvyšovať a zlepšovať v školskom i mimoškolskom vzdelávacom prostredí, v práci a v iných súkromných či verej­ných inštitúciách.

5.5

Okrem cudzojazyčného vyučovania vo vlastnej krajine by sa mali rozširovať aj možnosti jazykovej výučby v zahraničí. Mali by sa skvalitniť predovšetkým administratívne podmienky pre výmenu žiakov, študentov, učiteľov a zamestnancov medzi členskými štátmi Európskej únie.

5.6

Každý členský štát Európskej únie by mal inojazyčným občanom (deťom i dospelým) poskytovať väčšie možnosti a výhodnejšie príležitosti na to, aby sa naučili oficiálny jazyk (či oficiálne jazyky) príslušného štátu a zároveň na to, aby si uchovali a rozvíjali jazykové kompetencie v rodnom jazyku.

6.

Národné vlády i orgány Európskej únie by mali podporovať tvorbu a produkciu väčšieho množstva kvalitnejších jazykových nástrojov a pomôcok umožňujúcich zvýšiť úroveň vyučovania cudzích jazykov. K týmto nástrojom a pomôckam, utváraným podľa jed­notných európskych noriem, patria jednojazyčné, viacjazyčné a paralelné textové korpusy, tezaury, terminologické databanky, slovníky, nástroje pre strojový preklad a materiály pre jazykové vyučovanie a samoštúdium. Osobitná pozornosť a podpora by sa mala venovať jazykom a dvojiciam jazykov, ktoré doteraz komerčná sféra, produkujúca jazykové materiály a nástroje, obchádzala.

7.

Ako empirický základ pre národné a európske jazykové stratégie a politiky, vrátane jazykovej výučby a učenia (sa), by sa mal vytvoriť Európsky jazykový monitorovací systém (European Language Monitor, ELM) podľa možnosti rozšírením Európskeho ukazovateľa cudzojazyčnej kompetencie (European Indicator of Language Competence), ktorý práve pripravuje Európska komisia. Európska jazyková situácia je v súčasnosti vo veľkom pohybe a treba ju starostlivo sledovať. ELM by mal predstavovať informačný systém, ktorý pravidelne zhromažďuje a vyhodnocuje údaje o jazykových podmienkach a ich vývoji vo všetkých štátoch Únie, vrátane údajov o cudzojazyčnej kompetencii a cudzojazyčnej výučbe. Členské organizácie EFNIL by mali byť prirodzenými part­nermi takéhoto monitorovacieho systému.

8.

EFNIL podporuje inštitúcie Európskej únie a Rady Európy v ich úsilí a projekty na zachovanie a posilnenie mnohojazyčnej Európy prostredníctvom rozvoja individuálnej viacjazyčnosti u občanov európskych krajín.

9.

Členské inštitúcie EFNIL sa zaväzujú rozšíriť vzájomnú spoluprácu s cieľom dosiahnuť lepšie ovládanie európskych jazykov a lepšie poznanie jazykovej situácie v európskych krajinách. Vďaka tomu budú vo výhodnejšej pozícii pri presadzovaní porozumenia v oblasti európskej mnohojazyčnosti a jej prijatia v jednotlivých krajinách.