slovenčina

Florentská rezolúcia

V celej Európe v súčasnosti vzrastá tendencia používať angličtinu ako jazyk akademickej výučby a výskumu, pričom táto tendencia je v oblasti prírodných vied silnejšia ako v humanitných odboroch. Rýchlo sa rozmáha aj „politika angličtiny“ ako výhradného jazyka vo vedeckých publikáciách, ako jazyka medzinárodných (alebo dokonca národných) konferencií. V takýchto prípadoch niet pochýb o tom, že tento jav v medzinárodnej komunikácii sa udial na úkor všetkých ostatných jazykov okrem angličtiny.

Situácia je podobná v sociálnych aj v humanitných vedách. Potreba byť súčasťou medzinárodnej vedeckej komunity si od neanglicky hovoriacich krajín vyžaduje používanie anglického jazyka, a to viac než národných jazykov.

Tento rastúci trend predstavuje veľmi reálne jazykové, kognitívne a kultúrne riziká. Angličtina nie je neutrálnym univerzálnym komunikačným prostriedkom. V dôsledku prevládajúceho, alebo dokonca výhradného využívania angličtiny sa ignorujú alebo strácajú dôležité tradície, koncepty a metódy vyvinuté v iných jazykoch. Navyše nastoľovaniu kľúčových tém a problémov tak dominujú anglicky hovoriaci účastníci. Takýto jav už preukázateľne ovplyvňuje prideľovanie finančnej podpory vo výskume v iných krajinách.

• EFNIL, asociácia hlavných inštitúcií pre oficiálne jazyky mnohých európskych krajín, s vysokým znepokojením sleduje súčasný trend používania angličtiny ako jazyka akademickej výučby v neanglofónnych krajinách. Tendencia využívať angličtinu v univerzitnej výučbe a vo výskume namiesto národných jazykov obmedzuje pôsobnosť jazykov a ich rozvoj. Tým ohrozuje európsku jazykovú diverzitu, ktorá je nevyhnutná pre kultúrnu rozmanitosť a bohatstvo nášho svetadielu.

• EFNIL plne rešpektuje praktické použitie angličtiny ako komunikačného jazyka medzi vedcami a odborníkmi, ktorí nemajú iný spoločný jazyk. Varuje aj pred zjednodušenými formami anglického jazyka ako dominantnými alebo výlučnými komunikačnými jazykmi  vo výučbe alebo publikačnej činnosti v odlišných jazykových prostrediach. Dochádza tak k znehodnocovaniu ostatných jazykov, ktoré sa stávajú čoraz menej vhodnými pre vedecký diskurz. Netreba dodávať, že sa tak kladú ďalšie nároky na učiteľov a pedagógov, takisto ako aj na študentov, čo môže brzdiť tvorivý proces.

• EFNIL uznáva výhody využívania angličtiny ako medzinárodného jazyka komunikácie, najmä v oblasti prírodných vied, kde aj zjednodušená forma angličtiny môže byť užitočná pri vysvetľovaní ďalších medzinárodných semiotických systémov, ako sú  napríklad matematické výrazy, tabuľky, chemické vzorce a grafické schémy. Avšak aj tu je dôležitá podpora národných jazykov, a to najmä v záujme rozvoja vedeckého diskurzu a tiež prezentácie vedeckých problémov a výsledkov širokej verejnosti. 

• Vedci by mali používať svoj materinský jazyk a popri tom jazyky zodpovedajúce kontextu ich výskumu. Nie je nutné sa úplne vyhýbať angličtine, avšak mali by zvážiť využívanie angličtiny len ako druhotného jazyka – na preukázanie relevantnosti argumentov a poznatkov.

• EFNIL preto čo najdôraznejšie vyzýva akademické a politické orgány v neanglofónnych krajinách, aby učiteľov a študentov podporovali vo využívaní svojich národných jazykov pri štúdiu a výskume.

• V záujme kultúrnej a jazykovej rozmanitosti Európy EFNIL apeluje aj na profesorov, študentov a administratívne orgány univerzít v anglofónnych krajinách, aby študovali a používali ostatné európske jazyky, a tak prispeli k zachovaniu jazykovej rozmanitosti a hodnôt Európy.

(schválené valným zhromaždením EFNIL na Accademia della Crusca 28. septembra 2014)